Úvod
Na jeseň 2025 predstavila vláda SR tretí konsolidačný balík opatrení, ktorého cieľom je znížiť deficit verejných financií o viac než 2,7 miliardy eur. Minister financií Ladislav Kamenický otvorene priznal, že ide o najväčší zásah do hospodárenia štátu od roku 2009. Hoci sa opatrenia často prezentujú cez čísla a makroekonomické ukazovatele, ich skutočný dopad je citeľný najmä v konkrétnych odvetviach hospodárstva. Jedným z nich sú technické zariadenia budov (TZB) – oblasť, ktorá zahŕňa vykurovanie, chladenie, rekuperáciu, rozvody energií a ďalšie kľúčové systémy pre moderné stavby.
Slovenský trh TZB je silne prepojený so stavebníctvom, developerskými projektmi aj domácimi investíciami do komfortu bývania. Zásah do ekonomiky preto logicky zasiahne aj montážne firmy, projektantov, živnostníkov, investorov a konečných zákazníkov. Tento článok prináša komplexný pohľad na to, ako sa konsolidačné opatrenia premietnu do každodennej reality sektora TZB.
Zvýšenie odvodov – tlak na živnostníkov aj montážne firmy
Jedným z najdiskutovanejších bodov je zvýšenie odvodového zaťaženia. Od roku 2026 sa zdravotné odvody pre zamestnancov aj SZČO zvýšia o 1 %, a minimálne sociálne odvody živnostníkov porastú až o 20%.
Prečo je to problém práve pre TZB?
- Sektor je závislý od SZČO – veľká časť montážnikov pracuje ako živnostníci. Ide o stovky až tisíce remeselníkov po celom Slovensku, ktorí zabezpečujú realizácie kúrenia, chladenia či rekuperácií. Vyššie odvody pre nich znamenajú vyššie ceny práce.
- Nedostatok ľudí v profesii – už dnes je nedostatok kvalifikovaných montážnikov. Skrátenie „odvodových prázdnin“ pre nových SZČO zo 12 na 6 mesiacov môže odradiť mladých ľudí od vstupu do odboru.
- Dopad na firmy – firmy budú nútené buď absorbovať zvýšené náklady, alebo ich preniesť na zákazníkov. To sa odrazí na cenách zákaziek.
Zvýšenie odvodov tak môže spôsobiť reťazový efekt: drahšia práca → vyššie konečné ceny pre investorov → menšia ochota domácností a developerov investovať do technológií.
Zamestnanci a PN – skryté náklady, ktoré porastú
Ďalším opatrením je predĺženie povinnosti zamestnávateľa platiť zamestnancovi nemocenské dávky zo 10 na 14 dní.
V praxi to znamená:
- vyššie finančné riziko pre montážne firmy, kde je fyzická práca a PN sú častejšie,
- tlak na znižovanie počtu interných zamestnancov a väčšia orientácia na subdodávateľský model,
- komplikovanejšie plánovanie montáží, keďže PN dokáže zastaviť celý projekt.
Pre trh to znamená, že pružnosť pracovných kapacít klesne a ceny práce budú ešte volatilnejšie.(s väčšími výkyvmi)
Dane z príjmu – investori a developeri na vážkach
Zavedenie vyšších daňových pásiem (30 % a 35 %) má priamy dopad na vysokopríjmové skupiny, medzi ktoré patria aj developeri či väčší investori.
- Pri výstavbe rezidenčných alebo komerčných projektov sa návratnosť investície zhorší.
- Môže dôjsť k odkladaniu alebo rušeniu niektorých stavieb.
- Menší apetít developerov automaticky znamená menej objednávok pre montážne firmy TZB.
Ak sa kombinujú vyššie dane so zvyšujúcimi sa cenami práce a materiálu, hrozí, že trh sa spomalí podobne ako počas krízy v roku 2009.
Vyššie poistné náklady – drahšia prevádzka firiem
Zvýšenie dane z poistenia z 8 % na 10 % sa na prvý pohľad zdá ako detail, no pre firmy v TZB znamená citeľný zásah.
- Poistenie firemných áut, ktoré denne jazdia po stavbách, zdražie.
- Poistenie montážnych strojov, náradia a skladov bude stáť viac.
- Dlhodobo to zvyšuje režijné náklady, ktoré si firmy musia rozpočítať do zákaziek.
Pre menšie firmy môže byť otázne, či si budú môcť dovoliť komplexné poistenie v plnom rozsahu. To zvyšuje aj riziko podnikania.
Zníženie kúpnej sily domácností
Aj keď konsolidácia cieli na verejné financie, bežní ľudia pocítia jej dôsledky:
- zvýšená DPH na vybrané potraviny,
- zmrazenie 13. dôchodkov,
- postupné znižovanie dávok v nezamestnanosti.
Výsledok? Domácnosti budú mať menej disponibilných príjmov.
V TZB sa to premietne nasledovne:
- Rodiny môžu odkladať modernizáciu kúrenia alebo rekuperácie.
- Pri rozhodovaní budú viac hľadieť na cenu než na kvalitu.
- Namiesto systémových riešení (napr. podlahové kúrenie s tepelným čerpadlom) sa budú vyberať lacnejšie alternatívy.
To môže spôsobiť pokles dopytu v segmente rodinných domov, ktorý je pre mnohé firmy dominantný.
Zmeny v dávkach a sviatkoch – menej nápadné, ale dôležité
Konsolidácia prináša aj menšie úpravy, ktoré majú sekundárny dopad:
- zníženie dávok v nezamestnanosti → viac ľudí môže byť motivovaných hľadať prácu aj v manuálnych profesiách, čo by dlhodobo mohlo zmierniť nedostatok montážnikov,
- zrušenie voľna 17. novembra a obmedzenie ďalších sviatkov → plynulejšia realizácia stavieb a dodávok, menej výpadkov,
- zrušenie zákazu predaja počas sviatkov → stavebniny a distribútori budú môcť fungovať flexibilnejšie.
Aspoň promile pozitívneho.
Sekundárne efekty – čo sa deje v pozadí
Konsolidácia nemá len priamy finančný dopad, ale mení aj správanie trhu:
- Dodávatelia materiálu – rast odvodov a daní zasiahne aj výrobcov a distribútorov. Môžeme očakávať ďalšie zdražovanie materiálu.
- Energetické úspory – vyššie ceny a dane paradoxne môžu podporiť dopyt po technológiách, ktoré šetria energie (napr. rekuperácie, tepelné čerpadlá). Klienti si budú viac počítať návratnosť.
- Konkurencia medzi firmami – silnejšie spoločnosti s lepším kapitálom a zázemím prežijú ľahšie. Menšie montážne skupiny môžu mať problém udržať sa.
Historické paralely
Slovensko už podobné šetrenia zažilo. V rokoch 2010–2012, keď sa deficit znižoval po finančnej kríze, stavebníctvo zažilo útlm a trh TZB sa výrazne spomalil.
- Klesol počet nových stavieb,
- montážnici odchádzali za prácou do zahraničia,
- prežili len firmy, ktoré vedeli diverzifikovať zákazníkov a ponúknuť komplexné služby.
Súčasný konsolidačný balík má podobné kontúry – vyššie dane, vyššie odvody, menej peňazí pre domácnosti. To naznačuje, že odvetvie TZB môže čeliť najťažšiemu obdobiu za poslednú dekádu.
Možné scenáre vývoja trhu
- Pesimistický scenár – ceny práce a materiálu stúpnu o 15–20 %, dopyt klesne najmä v segmente domácností. Mnohé menšie montážne firmy ukončia činnosť.
- Realistický scenár – ceny stúpnu o 8–12 %, dopyt sa udrží v B2B segmente (firmy, kliniky, komerčné budovy), ale oslabí v rodinných domoch.
- Optimistický scenár – vyššie ceny energií a tlak na úspory podporia investície do moderných technológií. TZB sa stane prioritou pre domácnosti aj investorov.
Kde bolo, tam bolo
Konsolidačné opatrenia vlády SR v roku 2025 prinášajú výrazné zmeny, ktoré sa priamo premietnu do montáže technických zariadení budov. Zvýšenie odvodov, dlhšie platenie PN, vyššie dane z príjmu a rast poistných nákladov zdvihnú ceny práce a služieb. Na druhej strane, znížená kúpna sila domácností a opatrnejší investori môžu spôsobiť útlm dopytu.
Sektor TZB sa tak ocitá na križovatke:
- buď sa prispôsobí novým podmienkam a nájde príležitosti v energetických úsporách a stabilných segmentoch,
- alebo bude čeliť stagnácii podobnej tej po kríze 2009.
Jedno je isté – konsolidačný balík nezostane len číslom v štátnej pokladnici. Pre montážnikov, firmy aj zákazníkov znamená novú realitu, v ktorej bude každý projekt náročnejší na plánovanie aj financovanie.
👉 Preto platí jednoduché pravidlo: kto sa rozhodne pre kúrenie, chladenie či rekuperáciu dnes – ušetrí!
Ak plánujete investovať do komfortu a energetických úspor vo vašom dome či projekte, teraz je ten správny okamih ceny v roku 2026 zrejme nepotešia.
Objednajte si montáž u S-Line Systems ešte dnes a získajte istotu v čase, keď všetko okolo zdražuje.
