Správne navrhnutý klimatizačný systém nie je len otázkou komfortu. V dobre fungujúcom projekte má klimatizácia zásadný vplyv na energetickú efektivitu, kvalitu vnútorného prostredia, akustiku aj životnosť celej technológie. A predovšetkým – výsledok závisí od kvality návrhu, nie od názvu na etikete.
V tomto článku sa pozrieme na 3 kľúčové faktory, ktoré by mali ovplyvniť výber klimatizácie už vo fáze projektovania.
1. Akustika: Klimatizácia nesmie rušiť
Často podceňovaný parameter, ktorý je však kľúčový najmä v bytových domoch, kanceláriách, školách alebo zdravotníckych zariadeniach. V týchto prípadoch môže hlučnosť vnútorných a vonkajších jednotiek negatívne ovplyvniť úžitkovú hodnotu priestoru.
Odporúčanie do praxe:
- Zohľadňujte maximálnu prípustnú hladinu hluku podľa miestnosti (napr. < 35 dB v spálni).
- Pracujte s akustickými štítkami zariadení už pri výbere značky a výkonu.
- Overujte možnosti antivibračného uloženia vonkajších jednotiek.
2. Orientácia a dispozícia stavby
Rovnaký typ klimatizácie bude fungovať rozdielne v dome orientovanom na juh a v dome s pasívnym zatienením. Tepelné zisky, skleníkový efekt cez presklené plochy alebo absencia tienenia – to všetko musí projektant vyhodnotiť ešte pred výpočtom výkonu.
Časté chyby:
- Slepé prevzatie výkonových tabuliek z katalógov bez prepočtu podľa orientácie.
- Ignorovanie režimu prevádzky domácnosti či komerčného priestoru – napr. denné a nočné využitie, víkendový režim.
3. Režim používania: Nie každý klient potrebuje rovnaký systém
Projekt pre chalupu s nepravidelným pobytom potrebuje inú logiku návrhu než systém pre rodinný dom s trvalým osídlením. Rovnako firemné priestory s vysokou fluktuáciou osôb či prevádzky s technologickým chladením si vyžadujú individuálny prístup.
Na čo sa zamerať:
- Počet osôb v priestore a zdroje vnútorných tepelných ziskov (PC, osvetlenie, varenie).
- Prevádzkový režim (denný, nočný, sezónny).
- Možnosť regulácie v jednotlivých miestnostiach, nie len centrálne.
📌 Prípadové chyby z praxe
🧱 Projekt bez akustického návrhu
V bytovom dome v Bratislave boli klimatizačné jednotky inštalované na balkónoch orientovaných do vnútrobloku. Hoci zariadenie spĺňalo výkonnostné požiadavky, susedia sa začali sťažovať na hlučnosť pri večernom režime. V projekte chýbal akustický posudok a návrh protihlukových opatrení, čo si vyžiadalo následné úpravy a dodatočné náklady.
🏠 Rodinný dom s presklením na juh bez tienenia
Investor zvolil klimatizáciu podľa orientačného výkonu bez reálnej simulácie tepelnej záťaže. V lete nedokázal systém pri vysokom slnečnom zisku ochladiť miestnosti pod 27 °C. Doplnenie exteriérového tienenia a výmena jednotky za výkonnejšiu znamenali investíciu navyše – a mohli sa vyriešiť už v návrhu.
📊 Akustické limity – orientačná schéma
Pri návrhu klimatizácie sa odporúča orientovať podľa nasledujúcich hraničných hodnôt hlučnosti (v dB):
| Typ miestnosti | Odporúčaná max. hlučnosť |
|---|---|
| Spálňa, detská izba | ≤ 35 dB |
| Obývačka | ≤ 40 dB |
| Kancelária | ≤ 45 dB |
| Technická miestnosť | ≤ 50 dB |
➡️ Uvádzajte tieto limity priamo v projektovej dokumentácii – zjednodušuje to výber vhodnej jednotky a jej umiestnenie.
📐 Vplyv legislatívy a noriem
Pri navrhovaní klimatizačných systémov je vhodné zohľadniť aj vybrané normatívne požiadavky, napríklad:
- STN EN 16798-1: Energetická hospodárnosť budov – Vnútorné prostredie a parametre kvality vzduchu.
- STN 73 0540-2: Tepelnotechnické vlastnosti budov – Požiadavky.
- STN ISO 3744: Meranie hluku – smernice pre určenie hladiny akustického výkonu.
💡 V praxi sa osvedčuje, keď projektant spolupracuje s technologickým partnerom už vo fáze návrhu – čím sa predíde kolíziám v realizácii aj budúcim reklamáciám.
Klimatizácia nie je len produkt, ale súčasť systému
Projektová dokumentácia, ktorá berie do úvahy akustiku, tepelnú záťaž, orientáciu a režim používania, vytvára hodnotu. Naopak, výber „podľa značky“ často vedie k zbytočným nákladom na servis, výmenu alebo sťažnosti obyvateľov.
